Dnes je nedeľa, 03.júl 2022, meniny má: Miloslav
Čas čítania
7 minutes
Zatiaľ prečítané

Marián Gáborík: Trenčín milujem

máj 01, 2022 - 17:00
Meno Marián Gáborík je na Slovensku známe nielen nadšencom športu, ale prakticky všetkým bez ohľadu na vek a pohlavie. Bývalý profesionálny hokejista vybudoval vo svojom rodnom Trenčíne zimný štadión a hoci ide vlastne už o hokejového dôchodcu, muž v najlepších rokoch nesedí na vavrínoch a žije dynamickým spoločenským životom. Porozprávali sme sa spolu o talkšou Boris a Brambor, ktoré robí spolu s Borisom Valábikom, spomienkach a tiež o jeho krásnej rodine.
Foto: 
instagram

Pri profesionálnych športovcoch dôchodok z objektívnych príčin začína skôr, ako v iných profesiách. Rovnako, ako mnohí iní profesionáli, ste si aj Vy po ukončení kariéry založili rodinu a momentálne s manželkou čakáte druhý prírastok. Viete už, čo to bude?

Vieme, ale zatiaľ si to nechávame pre seba, povedali sme to len blízkym. Veď čoskoro sa všetci dozvedia.

Aké to je druhýkrát? Pripravujte sa inak ako pri dcére Belle? Vaša manželka Ivana na sociálnych sieťach viackrát spomenula, že pri druhom dieťati už na precítenie tehotenstva nezostáva toľko času.

Áno, to má pravdu. Prvé dieťa bolo iné v tom, že bolo prvé, človek to vtedy berie trošku inak. Nechcem tvrdiť, že vážnejšie alebo serióznejšie, ale predsa len teraz máme aspoň približnú predstavu o tom, čo nás čaká. Keď vidím ako malé kope, už to beriem prirodzene, pri prvom dieťati som bol vždy užasnutý.

Obaja s manželkou ste veľmi angažovaní v online priestore a často zdieľate fragmenty z pracovného aj rodinného života. Aký je váš postoj k používaniu obrazoviek pri deťoch, máte na to nejaký názor? Dovoľujete obrazovky aj dcére, alebo používate nejaké limity?

Zatiaľ jej len občas pustíme nejakú rozprávku, napríklad, keď knižky nepomáhajú a chceme sa najesť. Ona je ešte maličká, takže tablet určite nie, ale teda televízia sem-tam. Keď sme dcéru ešte nemali, vravieval som, že jej nikdy nebudeme púšťať televíziu. V realite sú však situácie, keď nám obrazovka na malú chvíľku pomôže, ide však o krajné riešenie. Bella našťastie stále chce chodiť von, to ju baví, takže nejaké limity na obrazovky v budúcnosti budeme riešiť skôr operatívne.

Pri očakávaní druhého potomka je samozrejme dôležité venovať sa aj tomu prvému, čo zdá sa robíte veľmi aktívne a Bellu vediete napríklad aj k športu. V zime ste s ňou skúsili napríklad lyžovanie- ako jej to ide?

Dobre, veľakrát ani nechcela ísť zo svahu. Ja by som ju určite nenútil robiť niečo, čo by sama nechcela. Našťastie vyzerá, že ju to baví, tak prečo nie. Budem rád, keď si vyskúša rôzne športy a uvidí sa, čo ju nakoniec bude baviť.

A Vás ako rodiča to baví? Predsa len hodiny prestáť niekde v zime pri dieťati dá občas zabrať...

Ale áno, je to krásne. Aj na tých lyžiach, sledovať pokroky a zlepšenie a hlavne radosť dieťaťa je na nezaplatenie.

dizajn_bez_nazvu206.png

Marián Gáborík: Trenčín milujem
Foto: 
instagram

Existuje niečo, na čom chcete pri dcére lipnúť, niečo, na čom vám s manželkou veľmi záleží?

Budeme dbať na to, aby mala dobré vzdelanie, lebo vieme, že to je prvoradé. Aj rodičia nás vždy viedli tak, aby bola škola na prvom mieste, hoci ja som to mal naopak (úsmev). Tiež ju budeme naďalej viesť k športu, dôležité je, aby sa hýbala. Aj teraz sme s ňou stále vonku.

Pobyt vonku podporujú aj lekári a zároveň apelujú na to, že v dnešnej dobe deti trávia na vzduchu primálo času. S tým môžu súvisieť aj depresie a psychické problémy, ktoré sa u detí objavujú skoro. Vy ste v čase svojho detstva čosi podobné asi nepoznali...

V detskom veku určite nie. Boli sme stále na ulici, hrávali sme hokejbal, vybíjanú, schovávačky, chodili sme na koľajnice lisovať mince, hoci sme to mali zakázané...bolo to detstvo v pravom zmysle slova.

Vy sám ste so športom začali relatívne skoro. Koľko ste mali rokov, keď ste sa naučili korčuľovať?

Mama ma naučila korčuľovať, keď som mal tri alebo štyri roky.

Nebolo to skoro?

Ťažko povedať, asi je to individuálne podľa toho, aké je konkrétne dieťa.

Takže, kedy je ten správny čas začať s korčuľami z pohľadu profesionála?

Úprimne, pri Belle som to chcel len vyskúšať, ešte je malá. Najprv som ju nechal v korčuliach chodiť po gume pri ľade a potom som ju postavil na ľad. Nechcela z neho zísť, takže sa zdá, že je to na dobrej ceste. Takže správny čas treba odpozorovať.

Samozrejme záľuba v nejakej činnosti je základ, aby pri nej dieťa vytrvalo. Spomínate si Vy na nejakú krízu, ktorú ste mali pri hokeji ako dieťa lebo tínedžer?

Krízu som mával vtedy, keď sa len korčuľovalo a nemali sme puky. Veď bez puku je nuda. Ale to bolo len také obdobie.

Odkedy sa vlastne hokej stáva vrcholovým športom?

Od veku dorastu to už môžeme pokojne povedať, vtedy už ide do tuhého. Čo sa tých kríz týka, práve v tom období som už bol do hokeja absolútne zamilovaný, mal som svoje ciele a chcel som si ich napĺňať, takže kríza nehrozila.

Kladným vzťahom k športu sa dopĺňate aj so svojou manželkou Ivanou, ktorá profesionálne tancovala. Myslíte si, že je dôležité byť aj v tejto otázke so životným partnerom na jednej vlne?

Áno, k športu máme blízko obaja, Ivana je športovo nadaná. Či treba byť na jednej vlne aj v športe neviem, nezažil som to inak. Určite existujú páry, kde je jeden nadaný a druhého šport nebaví a vyhovujú si. Myslím si, že je to individuálne. Ale to, že Ivana má tiež rada šport a vyhovujeme si aj po tejto stránke je podľa mňa super.

Povedzte nám viac a šou, ktorú robíte s Borisom Valábikom Boris & Brambor. Predsa len od hokeja k šou tohto druhu…ide o zaujímavé prepojenie.

V obehu je už druhá séria a z toho sa veľmi tešíme. Pred kamerou sa cítime komfortnejšie, v prvej sérii sme naberali skúsenosti a teraz z nich už môžeme žať. Máme zaujímavých hostí a stále sa s Borisom snažíme napredovať.

dizajn_bez_nazvu207.png

Marián Gáborík: Trenčín milujem
Foto: 
instagram

Hostí máte skutočne rôznorodých. Do akej miery môžete ovplyvňovať ich výber?

Je to iné pri podcaste a iné pri šou, ktorú vysiela RTVS. Pre televíziu je výber samozrejme spoluprácou viacerých strán. Hosť musí diváka osloviť. Pri podcaste máme voľnú ruku a môžeme zaradiť aj hostí, ktorí nie sú verejne známi. Inšpirácie hľadáme v každodennom živote, niekedy nám niekto poradí. Napríklad s nápadom zaradiť Ivana Bellu prišiel môj otec a vypálilo to skvele. Skĺbiť 8 hostí do dvoch dní nie je jednoduché, ale tým, že hostia sú rôzni je to zároveň veľmi zaujímavé.

Ako prebieha príprava, keď už sme pri tom.

Podstatnú funkciu v celom procese má scenárista Tomáš Hudák. My sa snažíme jeho scenára držať, ale občas príde aj na improvizáciu. Odrážame sa od predstavenia hostí, ktoré má na starosti tiež Tomáš a témy ďalej rozvíjame my s Borisom. Pred natáčacími dňami si robíme približne trojhodinový brífing, kde si prejdeme jednotlivé scenáre, ktoré dolaďujeme. Veľa sa pritom dozvieme a spoznáme mnoho zaujímavých ľudí.

Na to, aby ste sa mohli venovať talkšou musíte mať isté komunikačné zručnosti. O hokejistoch pritom kolujú vtipy, že sa ich typické vyjadrovanie ohraničuje na frázu „tak určite“. Vidíte sám nejaký posun v dnešnej generácii hokejistov a ich komunikácii? Majú k dispozícii tréningy v tejto oblasti?

Majú prednášky ako komunikovať s médiami a fanúšikmi. Mladí chalani to potrebujú, aby sa ukázali v dobrom svetle a aby sa dokázali predať. Mediálny koučing je veľmi dôležitý, sám som ho zažil už keď som nastúpil do NHL, u nás sa to vtedy ešte nerobilo. Ale teraz je to už na reprezentačnej úrovni bežné aj tu. Človek môže odpozorovať progres pred a po týchto školeniach.

Kdesi som zachytila, že je hráčom prízvukované, aby sa vo vyjadreniach po zápasoch nezhadzovali, ale zároveň, aby neurážali súpera.

Áno, to je veľmi dôležité. Hokej je tímová hra a tak ho treba aj komunikovať. Vždy treba mať na pamäti, že vyhráte ako tím a prehráte tiež vždy ako tím. Nesústrediť všetku reč okolo seba a nepoužívať len „ja“.

Osobne ma v šou veľmi zaujala epizóda, kde bol Vašim hosťom Sergiy Stakhovski, bývalý profesionálny tenista, ktorý sa Kyjeve pridal k domobrane. Ide o silnú, aktuálnu tému, ako ste sa cítili, keď Vám cez telemost priblížil realitu u našich východných susedov?

K Sergejovi som sa dostal cez kamaráta z New Yorku. Potešil sa nášmu záujmu, chcel, aby ľudia mali možnosť získať aj pohľad z druhej strany. Bolo to veľmi silné, po natáčaní som nemohol ani spať. S Borisom sme riešili, ako začať, ako tému podchytiť, aby prišlo aj odľahčenie, ale zas neuberať celej záležitosti vážnosť.

Spomenuli ste New York. Celkovo ste v zahraničí prežili veľký kus života. Aké je to, byť naspäť doma, v krajine a meste, kde vás každý pozná?

Ja som sa vždy chcel vrátiť domov a žiť na Slovensku, hoci som v zahraničí strávil viac ako 20 rokov. Ešte pre pandémiou sme mali s manželkou predstavu, že nejaké 2-3 mesiace v roku budeme tráviť v USA a stále do budúcnosti taký plán možno máme. Náš domov je ale tu, a tu chceme fungovať. Je to samozrejme iné, ale Trenčín milujem, ľudia si na nás zvykli, nie sme žiadna rarita, každý rešpektuje naše súkromie. V Trenčíne už nik za nami nepríde, nechce sa fotiť, to bolo možno kedysi. Máme tam svoje súkromie a pohodu.

Svoje mesto zároveň aktívne podporujete, vybudovali ste v ňom zimný štadión, ktorý je známy pod názvom MG Rink alebo Aréna Mariána Gáboríka.

Áno, organizujeme tam hokejové školy, robíme rôzne akcie, kempy, čoskoro bude krasokorčuliarsky...letná hokejová škola začne v júli, bude to už pätnásty ročník. V Trenčíne som vyrastal a nedám naň dopustiť, máme najkrajší hrad, omnoho krajší ako majú Boris (Valábik) v Nitre (smiech).

- - Inzercia - -